Navigácia

Obsah

Pamiatky

Barokovo – secesný most

Barokovo – secesný mostKamenný most, ktorý sa vypína nad Čiernou vodou od svojho vzniku plnil funkciu parkového mosta, ktorý v období pálffyovského domínia spájal ozdobnú francúzsku záhradu plnú kvetov, fontán a sôch s tzv. anglickým parkom. Most pripomína barokovú stavbu z 18. storočia, no bol postavený až v roku 1904, hoci v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je most evidovaný ako baroková pamiatka. Terajší trojklembový most vznikol na návrh Ing. Jána Nagymihálya z roku 1903 a o rok neskôr ho postavili talianski stavitelia a kamenári. Most, ktorý v sebe zahŕňa prvky secesného slohu má betónový skelet a po bokoch je vyplnený červenou tehlou. Je dlhý 42 metrov a klenutá vozovka má šírku 4,80 m. Kamenári osadili nad obvodovou rímsou kamennú balustrádu. Dostal most novú dlažbu a prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Bol zaradený do ústredného zoznamu Slovenského pamiatkového fondu a z dôvodu jeho zachovania je prístupný len pre peších a cyklodopravu.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Kostol sv. Jána KrstiteľaKostol sv. Jána Krstiteľa bol pôvodne kaplnkou Pálffyovcov a v rámci kaštieľa tvoril jeho južné krídlo. Kaplnku začali stavať v roku 1736 a jej slávnostné vysvätenie sa konalo dňa 30. novembra 1738 zástupcom ostrihomského arcibiskupa, biskupom Františkom Klobušickým. Práce v interiéri barokového kostola realizovala sochárska dielňa Ľudovíta Godeho a Rafaela Donnera. V lodi kostola možno na pilastroch vidieť dva basreliéfy, znázorňujúce grófa Jána Pálffyho. Jeden je zhotovený v roku 1738 sochárom R. Donnerom a druhý neznámym sochárom v roku 1852. Zábradlie oddeľujúce sanktuárium od lode zhotovila v roku 1891 firma umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona v Bratislave. Kaplnka slúžila ako rodinná kaplnka Pálffyovcov a pre občanov Kráľovej začala slúžiť až od roku 1931. 1. februára 1948 bola v Kráľovej pri Senci erigovaná samostatná fara s farským kostolom sv. Jána Krstiteľa. Prvým kňazom novovzniknutej fary sa stal páter Henrik Raček. Od roku 1978 pôsobil ako správca farnosti a kňaz, františkán a básnik Svetloslav Veigl, ktorý ukončil svoju pastoračnú činnosť 30. júna 2006. Rímskokatolícky kostol v Kráľovej pri Senci je národnou kultúrnou pamiatkou.

Kaplnka Božského Srdca

Kaplnka Božského SrdcaKaplnka Božského Srdca je najstaršou stavbou Krmeša. Postavená bola v roku 1898 za richtárstva Františka Takáča z finančných prostriedkov občanov Krmeša, pretože gróf Ján Pálffy na jej stavbu odmietol poskytnúť akékoľvek financie. Kaplnka predstavuje secesnú stavbu s priliehavou vstavanou vežou, ktorá siaha do výšky 24 metrov. Stavbu realizoval M. Lešanský zo Senca. Jednoloďová stavba kaplnky má jeden drevený oltár na ktorom je socha Božského srdca Ježišovho. Drevený je aj chórus na ktorom je umiestnené harmónium. V roku 1913 postavili pri kaplnke kamenný kríž. Významné rody z Krmeša prispeli k zušľachteniu kaplnky maľbami i k jej rekonštrukcii. Sväté omše sa tu konali a konajú v podstate raz za rok, na krmešské hody. Krmešania tu okrem omší už od založenia kaplnky viedli ružencové modlitby.

 

Zvonica

ZvonicaZvonica v Kráľovej sa v písomnostiach spomína už v 18. storočí. Išlo o drevenú stavbu, umiestnenú na brehu Čiernej vody. Zvonica mala dva zvony, ktoré boli počas prvej svetovej vojny zrekvírované uhorskou vládou s cieľom použiť ich ako materiál na liatie delových gúľ. Po roku 1918 si občania Kráľovej postavili murovanú zvonicu, ktorej stavba bola slávnostne ukončená v roku 1924. Zvonica prešla kompletnou rekonštrukciou v roku 2007.

 

Socha sv. Jána Nepomuckeho

Socha sv. Jána NepomuckehoSocha bola postavená v súvislosti s prestavbou a obnovou kráľovského pálfiovského kaštieľa v stavebnom štýle baroka na začiatku 18. storočia. Sv. Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a ako patrón Čiech, patrón spovedníkov, kňazov, námorníkov, pltníkov, mlynárov; patrón pred potopou, chorobami jazyka. Socha je vyobrazená ako kňaz v rochete s biretou na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž. V rokoch 2010 až 2015 prešla rozsiahlou rekonštrukciu, bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku a premiestnená do areálu Kostola sv. Jána Krstiteľa.